Kvet v ruke mám a v ňom si ty, pod lupienkom si ukrytý. Viem, že si v ňom, zovieram dlaň, príď a keď chceš, kvetom sa staň. Píšem po stenách, že som opustená, dúfam, že tebe chýbam práve tak. Ráno, keď svitá, keď hviezdnaté sitá rozdelia svetlo, čakám známy vlak. Zvláštne sú domy, keď úsvit sa zlomí, na rukách slnko dvíham k výšinám. Svoj úsmev nechám vzlietnuť ku strechám, už tvoje bozky v novej skrýši mám. Keď hovoria, skromnejšia buď, aj dlhý čas má svoju púť. Už toho má viac ako dosť, si ako sen, nestály hosť. Píšem po stenách, že som opustená, dúfam, že tebe chýbam práve tak. Ráno, keď svitá, keď hviezdnaté sitá rozdelia svetlo, čakám známy vlak. Zvláštne sú domy, keď úsvit sa zlomí, na rukách slnko dvíham k výšinám. Svoj úsmev nechám vzlietnuť ku strechám, už tvoje bozky v novej skrýši mám. Keď v prístave hojdá sa loď, spať nemôžeš, za vetrom choď. Veď on ťa rád zmení na kvet, ku mne sa vráť, vráť sa už späť. Píšem po stenách, že som opustená, dúfam, že tebe chýbam práve tak. Ráno, keď svitá, keď hviezdnaté sitá rozdelia svetlo, čakám známy vlak. Zvláštne sú domy, keď úsvit sa zlomí, na rukách slnko dvíham k výšinám. Svoj úsmev nechám vzlietnuť ku strechám, už tvoje bozky v novej skrýši mám.