Noc je prázdna, noc je vždy bez teba pustá, zrazu vystúpiš jak živá z mojich snov. Slová túžby šepkajú ti moje ústa a to ďalšie poviem vetou husľovou. Koľkokrát sa skláňa slák k husľovým strunám, koľkokrát ťa vidím blízko seba stáť. V niečo verím, niečo stále znova skúmam, tichú ozvenu by som dnes počul rád. Vráť sa ku mne, prosím zas a nebuď krutá, odstráň jazvy z explózií starých pút, tisíc krásnych zážitkov nás k sebe púta, každý jeden pripraví ma o rozum. Človek celý život sa na chybách učí, s ťažkým srdcom predsa nádej vysloví. Máš od môjho srdca kľúč a o tom kľúči, vieš, že nie je iba kľúčom husľovým. Struna chveje sa a znie, spieva a vzdychá, privoláva lásku, ktorej dávno niet. Tvoj hlas bude pre ňu jed alebo dýka, ako struna budem sa zas o ňu chvieť, ako struna budem sa zas o ňu chvieť.