Melánia: Na svete sú chlapci všakoví, keď jedného žena uloví, obyčajne nie je, na jej veľký žiaľ, ten, čo bol jej ideál. Ja sa, dúfam, v tomto nesklamem, veď len veselého muža chcem, nemusí byť krásny, len aby sa smial a to je môj ideál. Mne sa iba taký páči, ktorému sa v tvári zračí, za dve hrsti veselosti, dobrá vôľa len. Nie je mi však sympatický, čo na seba myslí vždycky a tvári sa v každej chvíli jak by vypil blen. Zahrniem ja príjemného chlapca láskou preveľkou, lenže čo sa stane z neho, keď mu budem manželkou. Načo si s tým lámať hlavu, keď mám prosbu naliehavú, poraďte, kde nájdem chlapca s mysľou veselou. Miloš: Pred svadbou sú ženy všakové, žiadna ti však pravdu nepovie a ty chodíš mestom ako veľký kráľ, lebo máš svoj ideál. Ja sa, dúfam, v žene nesklamem, viem, že nájdem takú, akú chcem, musí byť aj pekná, že tu nemá pár a to je môj ideál. Mne sa len to dievča páči, ktorému sa v tvári zračí, za dve hrsti veselosti, dobrá vôľa len. Nie je mi však vôbec milá, čo je ako smutná víla, čo sa tvári v každej chvíli jak by jedla chren. Zahrniem ja milé dievča vskutku láskou preveľkou, čo však z neho vykľuje sa, keď mi bude manželkou. Načo si s tým lámať hlavu, keď mám prosbu naliehavú, poraďte, kde nájdem dievča s mysľou veselou. Zahrniem ja milé dievča vskutku láskou preveľkou, čo však z neho vykľuje sa, keď mi bude manželkou. Spolu: Načo si s tým lámať hlavu, keď mám prosbu naliehavú, poraďte, kde nájdem dievča s mysľou veselou.