Už to zvoní nad vežami v zlate kupol,
už ti to aj rieka kričí do ucha,
strašlivý deň nad mesto si čupol,
prší, popŕcha, prší, popŕcha.
Na čo myslíš práve v tejto chvíli,
myslím na to, prečo ma tak mýli
holé miesto na rukáve
tvojho kožucha.
Čo to na mňa padá ako skala,
aj o čie plece si sa opierala
a či aj našu lásku
čas tak ošúcha.
Bubny dažďa, lejak zlý a prudký,
na stromoch bubny a bubny na strechách,
vybubnujú ti všetky tvoje smútky,
celú tú tieseň, všetok hlúpy strach.
La la la la ...
Už to zvoní nad vežami v zlate kupol,
už mi to aj rieka kričí do ucha,
strašlivý deň nad mesto si čupol,
prší, popŕcha.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.