Peter: Slnko ľudí budí, už je ráno, s prvou kávou vraciam noci sen, o chvíľu sa pustím cestou známou, preč zo štyroch spoľahlivých stien. Júlia: Mesto vstáva, zhasínajú svetlá, ako hviezdy, už ich nevidieť, dávno tomu, čo som ticho stretla, nepomôže útek, ticha niet. Spolu: Tak sa všetci náhlime a každý kdesi letí. Júlia: Dlhé trate áut sú náš dnešný štýl. Spolu: Dobiehame, stíhame vlaky s časom opreteky. Júlia: Len aby si stále mal, stále mal dosť síl. Peter: Klaksón trúbi, v uliciach je nával, možno hlava trochu zabolí, sú však chvíle, nepomáha káva, nájdime si cestu do polí. Júlia: Mesto tíchne, zažínajú svetlá, dnešný deň nás asi unavil, dávno tomu, čo som ticho stretla, nájdime ho, aby človek žil. Spolu: Tak sa všetci náhlime a každý kdesi letí. Júlia: Dlhé trate áut sú náš dnešný štýl. Spolu: Dobiehame, stíhame vlaky s časom opreteky. Júlia: Len aby si stále mal, stále mal dosť síl. Spolu: Tak sa všetci náhlime a každý kdesi letí. Júlia: Dlhé trate áut sú náš dnešný štýl. Spolu: Dobiehame, stíhame vlaky s časom opreteky. Júlia: Len aby si stále mal, stále mal dosť síl. Spolu: Tak sa všetci náhlime a každý kdesi letí. Júlia: Dlhé trate áut sú náš dnešný štýl. Spolu: Dobiehame, stíhame vlaky s časom opreteky. Júlia: Len aby si stále mal, stále mal dosť síl.