Sú dni, keď vzdávaš už každý svoj plán, znudená váhaš, veď kam už ísť, kam, priateliek nemý telefón, ó, ó, obsadené sú práve aj dnes. Sú prázdne slová na stránkach kníh a takých v týždni máš kopec dní, čas presilovku večnú hrá, ó, ó, tú jedinú ty šancu len máš. Tak prelom všetky múry, kým sa v tebe búri, to dievča, čo má iba osemnásť, aj keď viacej snáď máš. Tak prelom všetky múry, kým sa v tebe búri, to dievča, čo má iba osemnásť, aj keď viacej snáď máš, Veď na viacej máš. Vystriedaj mejkap a úsmev si skús, prestaň vždy spievať len to smutné blues, za oknom krúti sa iný svet a tam niet už voľných miest ó, ó, pre unudené. Všímaj si tváre a tiež masky tých, čo chcú ťa práve zas vrátiť do dní, do múrov, zásad a včerajších rád, klamstiev a zrád, tú jedinú ty šancu len máš. Tak prelom všetky múry, kým sa v tebe búri, to dievča, čo má iba osemnásť, aj keď viacej snáď máš. Tak prelom všetky múry, kým sa v tebe búri, to dievča, čo má iba osemnásť, aj keď viacej snáď máš, veď na viacej máš. Na viac iste máš.