Múdri povedia vážne, čo smie sa a čo nie, každý, kto píše básne, však svoje vie. Vraj spália svätým krídla, svet trhá závoj víl, presvedč nás, že sa mýlia, tí ostatní. Tak príď a sľúb mi z neba modrý dážď, sľúb dúhu do perín, prosím, vráť mojim básňam nový význam, príď, prosím, prosím. Buď kúsok mojich snov, buď láska s otázkou, kým prídeš ku mne snáď a povieš mám ťa rád. Len s tebou skrývať smiem, čo iným nepoviem, tých zopár krásnych viet mi bez slov budeš rozumieť. Občas úzkosti prízrak ma v noci prebudí, človek v predstavách zvláštnych sám zablúdi. Počkám, kým za mnou prídeš, ráno, keď každý spí, vieš, že objatie sĺz strach roztopí. Tak príď a sľúb mi z neba modrý dážď, sľúb dúhu do perín, prosím, vráť mojim básňam nový význam, príď, prosím, prosím. Buď lásky vyznaním, buď tým, čo zdá sa mi, snom, ktorý nezhorí, keď ráno oči otvorím. Veď sny sú pre ľudí, ak lásku zobudíš, premôže svitanie a krásna navždy ostane. Buď kúsok mojich snov, buď láska s otázkou, kým prídeš ku mne snáď a povieš mám ťa rád. Len s tebou skrývať smiem, čo iným nepoviem, tých zopár krásnych viet mi bez slov budeš rozumieť. Buď lásky vyznaním, buď tým, čo zdá sa mi, snom, ktorý nezhorí, keď ráno oči otvorím. Veď sny sú pre ľudí, ak lásku zobudíš, premôže svitanie a krásna navždy ostane.