Michal: Som od teba len pätnásť tisíc krokov, na míle bozkov, kúsok zelene, veď už mohol by som poznať, kedy chceš ma mať, kedy zazvoniť a prísť, kedy zostať stáť. Zalíškam sa v prázdne, že si démon premien, zotavený si oheň a ja zem. Marcela: Som od teba len pätnásť tisíc míľ, na svetelný rok túžby vzdialená. Spolu: Každý z nás by vládal preletieť tej dĺžky pol, už nič nám nebráni, osud rozhodol. Hľaď mi do očí a vrav, že príde výš, znovu nad nami je dúha, nad nami je nebeská skrýš, jéé. Nádherné je poznať to, čo vchádza k nám, aké meno tomu dáš, ty a ja vieme, že len príbeh písmen máš. Ó, ó, nádherné rána nesie nám, sľúb mi objať, sľúb mi tiež, že sa v tvojom náručí prebudím, keď zhasne posledný z dní, hmm, posledný z dní. Marcela: Keď zhasne posledný z dní. Michal: Spieva soľ pre život plný sladkých lží. Marcela: I vec na dušu horkú sklamaním. Michal: Koľkokrát ho ničí skľúčenosť. Marcela: Vtedy chceš byť zas svoj kráľ. Michal: Ty ma chrániš a neverím ti, neviem byť. Spolu: Prekonáme bôľ i žiaľ, vtedy vášeň do nás preniká, keď mi viečka pohladíš, znovu nad nami je dúha, nad nami je nebeská skrýš, jéé. Nádherné je poznať to, čo vchádza k nám, aké meno tomu dáš, ty a ja vieme, že len príbeh písmen máš. Ó, ó, nádherné rána nesie nám, sľúb mi objať, sľúb mi tiež, že sa v tvojom náručí prebudím, keď zhasne posledný z dní, keď zhasne posledný z dní.