V tom našom horskom parku našiel si Jožko Marku a po ňom všetci chlapci roztúžené dievčatká. Ja tam už dávno chodím, teba za ruku vodím a od samého šťastia slovka neprehovorím. Každá sa tam jak mačička k šuhajovi túli a ústočká rozpálené nežne na bozk špúli. V tom našom horskom parku našiel som svoju starkú a keby ma nechala, len tam by hľadal druhú. Pamätáš, dievčatko, na ten čas, hnevy ho neumlčia, mladé sny na krídlach niesli nás rovno do náručia. Šťastie sa pred nami skrylo, život je všemocný pán, čo srdce mienilo, všetko sa zmenilo, dnes som sám.