som len obyčajný chalan
ktorý klesá keď sa cíti cez palubu
moja loď môže opustiť krajinu
ale radšej plávam na breh
bez života je to smutne pomalé znovu
želám si viac svalov
možno potom by som sa mohol naučiť plávať
ako "už len 14 míl"
plávaš hore a dole
ja sa točím,zrážam sa so zvukom
ako veľryba potopená vo vode podomnou
klesám na dno
všetkého z čoho kričím
svetlo z majáku práve zhaslo
som tak studený tak studený tak studený
ako sa len dá
R.
chcem odplávať ale neviem ako
niekedy to vyzerá akoby som padal na dno oceána
nechaj vlny nech ma znesú dole
neruš hurikán v jeho činnosti
nechaj dážď toho čo teraz cítim...stekať
nechaj dážď stekať
kde je pobrežná stráž
doržiavam každý príkaz
na refektor,daj mi niečo
potrebujem niečo na ochranu
možno plávajúce trosky, odpadky tomu pomôžu
stroskotanec, klesám, zostal som tam
(ako môžem udržať dýchanie?)
nevediac ako rozmýšlať
kričím nahlas,zacínam sa topiť
moje nohy a ruky zlyhali
so zlosťou na pevnú zem
plávam pre život so mnou
ako môže jeden muž zastaviť jeho bytie
myslím len na tvoju tvár
som zrelaxovaný a vplával som do vesmíru
R
teraz sa prebúdzam na slnko
rozmýšlam čo som urobil
ako skok z motýla
iba predstieram že som vedel ako
je to polnočná neskorá spomienka
na jej stratu,jedinej ktorú milujem
môj závet na rýchly koniec všetkého
myslím že žiadny koniec mojej potreby pádu
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.