Našiel som sám seba vedľa prúdu prázdnych myšlienok, ako lístie, ktoré je popadané na zemi, a unášaný tokom vody do mojich snov, budený len tvojim hlasom... Osamotený, prechádzal som touto cestou po mnoho rokov, počúvajúc vietor, ktorý volal moje meno, plačúce stromy včerajška vyzerali také smutné, očakávajúc znovu tvoj závan jari... Ďaleko za kopcami, kde sa zem opäť dotýka s oblohou, sú tiene ako otvárajúca sa ruka, ovládajú tajomstvá, ktoré ešte len musím objaviť, a s údivom pozorujem svetlo, v ktorom stoja... Našiel som sám seba vedľa prúdu prázdnych myšlienok, ako lístie, ktoré je popadané na zemi, a unášaný tokom vody do mojich snov, budený len tvojim hlasom... Ďaleko za kopcami, kde sa zem opäť dotýka s oblohou, sú tiene ako otvárajúca sa ruka, ovládajú tajomstvá, ktoré ešte len musím objaviť, a s údivom pozorujem svetlo, v ktorom stoja...