Vo vnútri je bolesť
ktorú neviem definovať
Je tam prázdne miesto
Kde žiarila tvoja láska
od noci keď sme sa stretli
Do dňa keď si zomrela
Myslíš, že som si prial
Veríš stále, že som sa snažil
Príliš skoro sme boli rozdelený
A život sa ešte len začal
Ožiješ
zo zmätku v mojej duši
kde sme stále spolu spútaní
budeš tam
čakať pri bránach úsvitu
keď zavriem oči navždy
patrím ti
ty patríš mne
takto sa veci majú
vždy to tak malo byť
ako ranná hviezda
a vychádzajúce slnko
veď ma životom
a odpusť mi čo som urobil
Príliš skoro sme boli rozdelený
na temnotu a svetlo
Ožiješ
zo zmätku v mojej duši
kde sme stále spolu spútaní
budeš tam
čakať pri bránach úsvitu
keď zavriem oči navždy
zachráň ma
obráť to ako na teba myslím
s každým nádychom
som bližšie
bližšie k večnosti k tebe
čakám na deň keď odídem
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.