Neznášam keď plačú okná zvláštnym plačom z neba,
ja viem, že v nás láska drieme, s tebou som sa nebál.
Nebál som sa toho tieňa, čo je všade vôkol,
koľkokrát som pre jeden úsmev v nočnom daždi zmokol.
Vždy sme zmokli v daždi tých slov, ktoré som ti vravel,
bola si kráľovnou mojich snov, v nich som pravdu našiel.
Uveril som ľudom všetkým, čo nevoňali pravdou,
až tak, že som zrušil náš raj, tvoj smiech pre mňa zhasol.
Jeden z tých mnohých cvokov, ukradol toľko rokov,
roztrhol retiazku snov...
Láska odpusť že som povedal ti nie,
láska chcem ťa prosím vráť sa zas ku mne.
Láska s tebou som strácal aj vlastný dych,
láska odpusť, že som dával na iných.
Toľko stratených rokov a stále sám,
toľko prebdených nocí, všetko vylieči čas...
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵