Cítiš to, láska?
Tie isté veci, čo vidím ja?
Každodenné problémy,
ktoré mi vyrážajú dych?
vyrážajú dych.
Už viac nevravíš
a ja už nenačúvam viac.
Už niet čo povedať
povedať čokoľvek
povedať akokoľvek
a ja už ťa nechcem
už ťa nepotrebujem
Umieram,
‘bo najsmutnejšia pieseň, akú som kedy dostala, je táto,
najsmutnejšia pieseň, akú som dostala
Láska, liečiš sa
zo všetkých tých zjavujúcich sa jaziev?
Neubližuje to príliš?
Neviem, ako to zastaviť
neviem, ako tomu zabrániť
Už nemá zmysel sledovať
farby rána,
čo nedokáže udržať mraky v zátoke
a ženie ich všetky niekam preč
ženie ich niekam preč
Stále stojím ako prikovaná,
stuhnutá
a stále nemá,
so srdcom zlomeným
spomínajúc na niečo, čo zabudla som,
niečo, na čo si už nepamätám
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.