Do amitvojho stromu Ftiško vštepím,
GKmeň svojej duše šťastím slepým,
Vetvy nám jeden víchor skúša.
Korene tá istá zem spína,
Vlaží ich výhra stále iná,
V listoch sŕdc sedí váha mušia.
GDom Fdúhy, z nich Gkvapky ústia
AmiA ozvenouF sú im Gústa.
GTak dotkni sa miAmi pier a zhlbokaF dýchaj,
Čo ponúka saC ber, než vezme to Gpýcha,
Tak dotkni sa mi pier, nech cítim, že dýcham,
Nech opäť nájdem smer zo zradného ticha.
Tak dotkni sa miFpier.
Sme milenci v útlom objatí,
Zlé vieme na dobré obrátiť.
Posilnení miazgou večných tém.
S okvetím znášame aj smolu,
Do výšky to ťaháme spolu,
Snáď stíchneme aj v rovnaký deň.
Keď nebo vstúpi do okien,
A požiada nás o náš kmeň.
Modulacia:
HGDA
Tak dotkni sa mi pier a zhlboka dýchaj,
Čo ponúka sa ber, než vezme to pýcha,
Tak dotkni sa mi pier, nech cítim, že dýcham,
Nech opäť nájdem smer zo zradného ticha.
Tak dotkni sa mi pier.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.