Z ďalekých polí štípe mráz
tak veľmi cudzí a tak v nás
čo bolelo už nikdy neprebolí
láska má aj smutné kapitoly
rana je jazvou dávno zakrytá
najlepšia hračka je tá rozbitá
Tak sme šli spolu a predsa sami
a kalná jeseň tiekla ulicami
a dážď nám padal rovno na dlane
celkom ako v tom lekvárovom románe
a potom listy, sľuby, nádeje
všetko tak staré, ale mladé je
Nie je v nás a predsa nás premáha
aj bozk je krivý ako vojenská prísaha
noc príliš hustá, dážď priťažký
ulice štiplavé ako Tvoje urážky
a odpor mám pocit, že zúfalý
je výhrou tých, čo tu dnes prehrali
ref:
A až to všetko oheň pomsty spáli
ostane iba čo sme láske dali
ťahám si hriechy všade za sebou
topím sa v slzách číchsi pohrebov
dnes platím účet, bral som prémie
dve kávy, fiaska melanchólie
Či môže byť večný kto je jediný?
Otec národa sa stal otcom rodiny
a pýcha pokiaľ bude lenivá
žije už mŕtva, umiera za živa
isté je iba v akom znamení
zhorela v zamrznutom plameni
Že sme tak celkom dobre vychovaní
že si len vymýšlame tie svoje rany
že moje srdce padá na dýku
že ja tu chladnem ako ruža v aspiku
pôjdeme do neba, či do zeme?
najlepšia láska je tá, ktorú žijeme
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.