V srdci mám havrana
čo škrieka už od rána
vraví mi, kam mám ísť
a čo sa mi môže zísť
Ryje mi do mäsa
keď plačem, smeje sa
nevládzem spraviť krok
bez jeho topánok
Pomaly sa mením na to
čo sa mi vždy hnusilo
A začínam dýchať to prázdno
čo ma vždycky dusilo
Havran bodá do mňa dýky
a slzami sa mi kalí zrak
zabúdam na svoje dobré zvyky
a žijem presne naopak
Na koho to všetko zvalím
keď havrana nebude
nikto nie je dokonalý
povedia mi na súde
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.