Odlúpli sme povrch nášmu uvažovaniu, aby sme našli aspoň jeden náznak, ktorý môže odhaliť skutočné dimenzie života, na ktoré sme už zabudli… A možno je to ľahšie, len si brať od života, so všetkou jeho mizériou a zúfalými klamstvami, ďaleko od možného ohrozenia… Ležíme pri chladných nehybných vodách, a uprene hľadíme do Slnka, a ako nočné motýle, s veľkou nedokonalosťou podliehame jej osudovému šarmu… Možno som to ja, ktorý sníva o neopätovanej láske, obeť klamárov, ktorý bdie a stojí v línii, ďaleko od možného ohrozenia… V našej márnej snahe žiť pre niekoho, náš vlastný život končí, zastaví sa vôbec niekedy, táto kľukatá cesta na svojom konci?...