Mesto Tieňov – Dve veže
Dlhá noc, berie dych
v dave duší ospalých.
Máš čo máš, zemská tiaž
zvádza, už sa prepadáš.
Výhra, pád koľký krát
znova skúšaš rovno stáť.
Málo síl, rieky slov
ustáť chceš sám pred sebou.
Dvíhaš zrak, dvíhaš tvár
stíchol dážď a v diaľke svitá.
Kým vchádza deň ty dýchaš s ním
kráčaš ránom nesmelým
V tom prvom dychu znova vstávaš
už tiene miznú.
V dotyku rána mesto vstáva
Už tiene miznú
Už tiene miznú...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.