1. Dlhá noc berie dych, v dave duší ospalých. Máš čo máš, zemská tiaž, zvádza, už sa prepadáš. 2. Výhra, pád, kolkýkrát, znova skúšaš rovno sťáť. Málo síl, rieky slov, ustáť chceš sám pred sebou. 3. Dvíhaš zrak, dvíhaš tvár, stíchol dážď a v diaľke svitá. Kým vchádza deň, ty dýchaš s ním, kráčaš ránom nesmelím. Ref.//: V tom prvom dychu znova vstávaš, už tiene miznú. V dotyku rána mesto vstáva, už tiene miznú, už tiene miznú . . . ://