Erämaan viimeinen
Divočina spí a ja cestujem vo svojich myšlienkach
Ponad lesy a a spiacu vodu
Pani Luna osvetľuje oblohu
Maľuje svet vo farbách severu
Je to sen?
Alebo smrť kde sa chcem vrátiť na miesto
Kde dávajú nádej pod sneh
Ako vkročím do sveta v čase divočiny
Prvý sneh padá dvakrát
Maľuje maľbu na mojej duší
Refrén:
Táto smelá krása a nekonečná samota
Môjho detského lesa a oblohy
Ozveny sprevádzajú ma touto cestou
Ako ráno svitá, noc rozpráva tento príbeh
Smelosť je krása a nekonečnosť moja samota
Toto je to čo človek žiada pre svoju dušu
Hrob mojej kolísky, miesto môjho hrobu
Je posledné v divočine
Kde všetci odchádzajú?
Čarodejnice močiara a veže panien
A ihličnaté stromy v tieňoch
Zasadil som ľaliu údolia večného snehu
A ako prišlo ticho, pripravujem sa na budúcnosť.
Prvý sneh padá dvakrát
Maľuje maľbu na mojej duší
Refrén x3
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.