Odchádzam do dejín skrúšený týmto svetom. Odchádzam znavený, lúčim sa suchým kvetom. Odchádzam s vierou, že niekde rastie biela tráva. Odchádzam sklamaný, nuž aj to sa stáva. Odchádzam pokojný, snáď na mňa niekto čaká. Odchádzam po špičkách, čas mi to všetko zráta. Odchádzam po tichúčky, posledné riadky perom. Odchádzam, a predsa zostávam gavalierom. ^ROdchádzam so smútkom, pozerám na štyri steny. Myšlienky mám strapaté, cítim sa opustený. Odchádzam s vedomím, že raz sa ešte vrátim. Možno tým návratom raz navždy všetko stratím. Odchádzam pred sebou, asi tým ťažko hreším. Tak už som spokojný, odchodom všetko riešim. Odchádzam s otázkou: ostane po mne niečo? Zrazu sa zastavím, odchádzam, neviem prečo. ^{R až do konca}