Labutia piesen Znovu vidis deti vonku pod tvojim okno sa hraju ich hry a ty zostavas na svojom mieste, zostavas na svojom mieste lietas pod roky tie spomienky ta sa ta zmocnuju den za dnom ich labutia piesen hlada znovu spevaka hlada znovu spevaka tie chvile od narodenia do nekonecnosti sa odrazaju na mojich ocnych vieckach mozes ostatnych nutit verit v boha, inych v satana alebo v nieco ineho medzi tym ale nie verit v tento svet kde zijeme znovu si to nasiel tu polovicu cennej lasky storocia bolo pre teba lahke byt stastny pre teba byt stasty co budes teraz robit so svojimi pocitmi? ked vtaky odleteli prec zo svojich hniezd len dalsie fotografie zostavaju aby si znovu zil zil znovu mozno nepotrebujes moj sucit mozno to neodozenie prec bolest tieto muky pisu tuto piesen. tieto muky hocikoho chytia tieto muky nas prijimaju vidim tvoju masku bolesti, nechavas ju dychat pat rokov labutia piesen ta nuti ronit slzy, rozplakala ta radsej by som nech by to bolo ako vtedy ked si bol/a obleceny/a do bielych siat bolo to opustene pod nohami casu tak ako ty (solo) rad by som skusil byt opusteny na vrchu vody ked rieka preteka cez hranice cez hranice tie zeny v supermarketoch s ich vozikmi a muzi v ich pravidelnych baroch pravdepodobne sen o fontanach mladosti, hadam to zmierni boles alebo vsetko znovu ta chvila blizsie pri smrti, bolest nikdy neukludnuje tieto muky robia tuto piese, chytaju ma chytaju kazdeho,len chcu niekoho