V Bmikúte sedí, G#vníma len sám seba,
v Fmiprítmí šedých F#stien.
Chvíľa pravdy, znie ako závisť, zloba,
zázrak uvidel.
Do tváre hľadí, výčitky má zo seba,
v kliatbe zrkadiel.
Kúzlo, ktorým láska sa vrátiť nedá,
tak to osud chcel.
®: Bolo to tak Bmidávno, G#dnes to Fmiviem. F#
Spomienky sa Bmivrátia, G#zabudnúť Bmichcem.
Bolo to tak dávno, dnes to viem.
Myšlienky ma spália, zabudnúť chcem
V spánku vidí, chmáry sa rozplynuli,
svitol jasný deň.
Chvíľa pravdy, Z tisíc a jednej noci,
zázrak uvidel.
Do tváre hľadí, výčitky má zo seba,
v kliatbe zrkadiel.
Kúzlo, ktorým láska sa vrátiť nedá,
Tak to osud chcel.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.