Tunely
A ak sneh pochová môjho,
môjho suseda
A ak budú moji rodičia plakať
Tak vykopem tunel
Z môjho okna do tvojho
Áno, tunel z môjho okna do tvojho.
Vyšplháš sa cez komín
A mňa stretneš v strede,
Strede mesta.
A odkedy naokolo nie je nikto iný
Nechávame naše vlasy narásť
A seba zabúdať na všetko, čo sme kedysi vedeli
A naša koža hrubne
Našim žitím v snehu.
Meníš všetku iniciatívu
Spiac v mojej hlave,
Tak, ako sa deň stáva nejasným,
ťa počujem spievať zlatú hymnu.
Potom sme sa snažili dať mená svojim malým deťom
Ale zabudli sme všetky mená,
Mená, ktoré sme kedysi poznali.
Ale občas si spomenieme na naše spálne
A spálne našich rodičov
A spálne našich priateľov.
Potom rozmýšľame o našich rodičoch,
No tak, čo sa niekedy stalo im?
Meníš všetku iniciatívu
Na zlato, Spiac v mojej hlave
Tak, ako sa deň stáva nejasným,
Počujem ťa spievať zlatú hymnu,
Pieseň, ktorú som sa snažil naučiť.
Vyčisti farby, vyčisti mi myseľ,
Vyčisti farby, vyčisti mi myseľ,
A rozptýľ popol farieb
Po mojom srdci!
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.