Keď tŕnitý ker obelie, to je vtedy, keď prichádzam domov Idem von, aby som videl čo môžem zasiať A neviem, kam pôjdem A neviem, čo uvidím Ale pokúsim sa to nepriniesť domov so sebou Ako ranné slnko, tvoje oči ma budú nasledovať Ako ma sleduješ putovať, prekľaj sily, čo sú Pretože všetko, čo chcem je tu a teraz ale už to bolo a prešlo Naše zámery vždy trvajú tak trocha príliš dlho Ďaleko-preďaleko, neznejú žiadne hlasy, nikto nie je pri mne a ty si stále tam Ďaleko-preďaleko, nezostávajú žiadne možnosti, žiadny mätúci čas a ty si stále tam Vo svetle mesiaca v splne počúvam potok A v tichu počujem, ako ma voláš Ale ja neviem, kde som a nedôverujem tomu, čím som bol A ak prídem domov, tak navždy odídem