Ticho sneží snehopád z neba z veží
akoby prvýkrát.
Ticho sadá na vlasy, tvár aj kabát
vidí nám do karát.
Zbieram ticho páperie z ciest a kríkov,
chcem si ho odložiť
Sprievod saní a mne vločky plačú v dlani,
že to tak nesmie byť.
R:
Máme snehobranie, vyčkávame ticho na zázrak.
Smieme začať znova, nájsť význam v slovách, spraviť prievan a tak.
Biele sadze kominár zo striech hádže
za dobré správanie.
Po pás v snehu, mávame z nášho brehu
a je nám mávané.
R:
Padol vtedy akoby naposledy,
akoby naveky.
Zakryl strechy a zabielil staré hriechy,
hodil ich do rieky.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.