Som sám sebou Už nejaký čas sa vyvíjajú a odohrávajú príbehy bez teba. Hry bez mačky a bez vlka, ktorým by si nerozumel. A to nie je všetko. Chvíle krajšie, Ktorých by som sa nemohol dotknúť, keby som zostal pri tebe. Príliv slobody, kde sa viac nepriviniem k tvojmu ramenu, kde som sám sebou, kde som sám sebou. Niekoľko rokov pozorujem, tvoje zvedavé oči sa strácajú a ja sa čudujem. Som stále ešte taký istý? Musel ma nechať utiecť? Už nie si viac ten istý. Pozri sa na mňa, som tu. Som ako si o mne sníval nocou, vnímal ma všade. O desať rokov neskôr stalo sa mi na stretnutí, som sám sebou, a som sám sebou. Mimovoľne sa púšťam do behu a prechádzam cez cestu bez otočenia. A túžba, čo prichádza, tento nepokoj ma uisťuje, že som sám sebou, som sám sebou, som sám sebou. Ten istý, ale veľký. Som sám sebou, som sám sebou. Sme sami sebou, tí istý, ale veľkí. Som sám sebou. Mimovoľne sa púšťam do behu a prechádzam cez cestu bez otočenia. A túžba, čo prichádza, tento nepokoj ma uisťuje, že som sám sebou, som sám sebou. Nech sme sami sebou, tí istí, ale veľkí a som sám sebou, som sám sebou, som sám sebou...