Aká to nikdy opustená noc
Obýva plytkú temnotu
Dôkaz je v čiernych kalužiach
Kde ani svetlo nemôže prenikúť, svetlo nemôže preniknúť
Prišiel si po moje odpustenie?
Už ti nemám čo dať
ani odpoveď na tvoju ľútosť
som prázdny
povznesený z žijúcich dní
aby sa naklonil mimo formu
nechaj nech čepele a uspokojenia
vyrežú a olížu tieto rany
v spätnej ľútosti
tento bastard, syn lží
dá tomu všetkému zmysel, dá tomu všetkému zmysel
Prišiel si po moje odpustenie?
Už ti nemám čo dať
ani odpoveď na tvoju ľútosť
som prázdny
teraz si vezmi z tohto tela
srdce zbabelca
a neopraviteľnú dušu
som prázdny
medzi neistotou a úsudkom
je seba podceňovanie prostriedkom ako sa dostať ku koncu
mimo dosahu ale nikdy bližšie
liek ktorý hľadá príčinu
príčinu chaosu
Prišiel si po moje odpustenie?
Už ti nemám čo dať
ani odpoveď na tvoju ľútosť
som prázdny
vytiahnuté zo spomienok zotrvávajú len zlomky
po vekoch myšlienok a sekundách spánku
čo je to, čo pokúša noc
čo prebodne deň a zabije noc?
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.