Prichádza ráno, Keď cítim, Že tu nie je nič ponechané na to , aby sa skrývalo, Pohybujúc sa surrealisticky po scéne, Nie, moje srdce nikdy nebude, Nikdy nebude ďaleko odtiaľto. Tak samozrejmé ako to, že dýcham , Tak samozrejmé ako to, že som smutný, Udržím túto múdrosť v mojom tele, Opúšťam to tu veriac, že mam viac ako som mal, A tu je dôvod aby som sa, Aby som sa vrátil spať. Ako tak chodím, Po pologuli , Mám moje želanie, Ktoré sa zjavuje a stráca. Som ranený, Som vyliečený, Teraz som na vylodenie, Som na vylodenie pripravený. Tak samozrejmé ako to, že dýcham , Tak samozrejmé ako to, že som smutný, Udržím túto múdrosť v mojom tele, Opúšťam to tu veriac, že mám viac ako som mal, Táto láska nemá, Žiadnej hranice.