Leopold Haverl a Marcela Laiferová - Zvony ôsmu bijú (Nikica Kalogjera / Alexander Karšay) (M. L.) Chvíľami tak zdá sa, že mám sa Ťa spýtať snáď? (L. H.) Myslím, že viem čo Ťa trápi (M. L.) Tiež ty toľko sníš hoc je deň a či máš má rád? (L. H.) A si mi ti len zvedavá (M. L.) Odplatím sa rovnako ak mi nepovieš (L. H.) Áno? (M. L.) Ja tíško viem (L. H.) Hm (M. L.) tiež na každý pád: (M. L.) ®: Zvony už ôsmu bijú, ak cítiš lásku venuj mi ju. Pri ôsmom zvonení zo zrakom skloneným, spýtam sa: či pre mňa lásku máš? Zvony už ôsmu bijú, ak cítiš lásku venuj mi ju. Pri ôsmom zvonení zo zrakom skloneným, spýtam sa: či pre mňa lásku máš? (M. L.) Blíži sa ôsma to záleží od hodín (L. H.) Odkedy na tom záleží? (M. L.) Sám či sa vzdáš, či Ťa výsluchu podrobím? (L. H.) Marcelka radšej sa vzdám Tebe pre radosť (M. L.) Ozvala sa zvonkohra zvon bije osemkrát (L. H.) Áno? (M. L.) A ja sa pýtať (L. H.) Raz, dva (M. L.) mám (L. H.) štyri, šesť, osem, (M. L.) či máš ma rád? (M. L.) ®: Zvony už ôsmu bijú, ak cítiš lásku venuj mi ju. Pri ôsmom zvonení zo zrakom skloneným, spýtam sa: či pre mňa lásku máš? Zvony už ôsmu bijú, ak cítiš lásku venuj mi ju. Pri ôsmom zvonení zo zrakom skloneným, spýtam sa: či pre mňa lásku máš?