Marcela Laiferová - Slová (Ivan Horváth / Ivan Úradníček) Hľadám slová, čo vietor rozmetal do ulíc, slová, písmená známe a vánok mihalníc. Ktovie, ktoré dnes nájdem, ktorý ma vietor pohladí, slová do dlaní schovám a tichá tvár už nič nezradí. Čakám kto teraz príde, kto tvár mi pohladí, struny, ktoré sa chvejú, kto správne naladí? Neviem, čo je to so mnou, prečo tak dlho zaspávam, niekto pod oknom stojí a je sám. ®: Otvorím okno, nech nie je sám, pretože tam vonku stojí pán, veď čože, keď každé slovo zázračným sa zdá, do vlasov prsty sa zapletú, v dotykoch na druhú planétu, náhlivé vietor už slová márne naháňa. Chodím po špičkách ticho, slová sú váhavé, vankúš sny moje šepká, dotyky láskavé. Slová, tie slová krásne, keď ktosi lásku nesie k nám, schovám vábivým slovám zlatý rám. ®: Otvorím okno, nech nie je sám, pretože tam vonku stojí pán, veď čože, keď každé slovo zázračným sa zdá, do vlasov prsty sa zaple tú, v dotykoch na druhú planétu, náhlivé vietor už slová márne naháňa. Márne naháňa.