Emília Došeková - Pozdrav Pavlovi Dobšinskému (Milan Rúfus /Ali Brezovský) Bývali takí drotári. Krošničku na chrbát a do krošničky knihu. Nie pasce myšičkám, nie pliešok, drôt a nit. Chodili horami, chodili dolami, za chrbtom vladárov, sediacich u knuty. Chodili drotovať svoj národ puknutý. Bývali takí drotári. Bývali takí drotári. Krošničku na chrbát a do krošničky knihu. Nie pasce myšičkám, nie pliešok, drôt a nit. Chodili horami, chodili dolami, za chrbtom vladárov, sediacich u knuty. Chodili drotovať svoj národ puknutý. Chodili drotovať svoj národ puknutý. Bývali takí drotári. Bývali takí drotári. A spia dnes v pokoji, pútnici ustatí. Zbohom, ich chodníčky, a zbohom, staré dvory. Kde tlelo v popole, dnes celý plameň horí. Synovia drotárov ho ošetrovať budú. Ten plameň, plamienok pod detským čelom ľudu. Ten plameň, plamienok pod detským čelom ľudu.