Sú skrytí v tmavých kútoch viem Ich sliny tečú po stenách Čakajú kým nezhasnem Keď zavriem oči, do seba ich zavediem Svetlom sa snažím zabiť tieň Ich oči vidím nad sebou Únava kreslí ďalší sen Žiletky mávam pod posteľou... a kríž mi nepomáha Ich tváre tečú ako ortuť V každej z nich sa odráža môj strach Z pavučín sa spúšťa, do mňa padá Ich zápach plný chloroformu Silnejší, než kryštálový prach Únava ma láme, do snov padám... padám tmou do pekla Znovu som tam, poznám ten sen Je ako film hraný tisíc krát Stojím vo dverách, vidím svoj tieň V ruke mám nôž, úsmev na perách Telá, ktorým som duše vzal Nehybné bábky tragickej hry Skončila šou, zatiaľ čo som spal Nasiakli krvou moje sny... znovu oči zatváram Noc je zlá, keď opúšťam posteľ a prichádzam k vám Nie som to ja