Umieram túžbou prosiť ťa, aby si neodchádzala, láska moja Umieram túžbou počuť ťa, vravieť veci, čo nikdy nepovieš No ja mlčím, a ty odchádzaš Stále mám nádej, že jedného dňa budem schopný prestať skrývať tie rany, čo ma bolia, keď myslím na to, že ťa ľúbim každý deň trochu viac Ako dlho budeme čakať? Umieram túžbou objať ťa a aby si ma tiež silno objala Umieram túžbou zabaviť ťa a aby si ma pobozkala, keď sa zobudím uvelebený na tvojej hrudi, až kým nevyjde slnko Strácam sa v tvojej vôni, strácam sa v tvojich perách, ktoré sa približujú a šepkajú slová, ktoré prichádzajú až k môjmu úbohému srdcu A vnútri vo mne cítim oheň Umieram túžbou spoznať ťa, vedieť, na čo myslíš, otvoriť všetky tvoje dvere a poraziť tie búrky, čo nás chcú zničiť, zahľadieť sa ti do očí a spievať s tebou až do svitania, bozkávať sa s tebou, až kým sa nám neošúchajú pery, a vidieť v tvojej tvári každý deň rásť to semienko, tvoriť, snívať, nechať všetko vzniknúť, a potlačiť strach z utrpenia Umieram túžbou vysvetliť ti, čo sa mi preháňa mysľou Umieram túžbou vyvolať v tebe záujem a byť stále schopným prekvapovať ťa, každý deň cítiť to bodnutie šípom, keď ťa zbadám Čo na tom, čo vravia druhí, čo na tom, čo si myslia? Ak som blázon, je to moja vec Teraz sa na svet opäť pozerám s úsmevom, opäť vidím žiariť slnko