čochvíľa budeš schopná si naňho spomenúť
ležiac v záhrade spievajúc
presne tam kde vždy bude
dve sú vždy otvorené
toto je to miesto kde som ho milovala
a toto sú priatelia ktorých mal
dlhý sa môže zdať byť vrch
ku zvuku jeho smiechu
a on ide ďalej a ďalej
v jeho ľahkom vetre budem šepkať
v jeho teplom slnku budem sa ligotať
budeme ho vidieť znova
vo svete bez konca
Dlhujeme to všetko Frankovi Sinatrovi
pieseň hrala ako vchádzal do izby
po dlhom víkende
boli do konca života spoločne
objaví sa v očiach dieťaťa
v jasne modrom horskom výhľade
farbením na oblohe
a maľujúc rebríky do neba
a on ide ďalej a ďalej
v jeho ľahkom vetre budem šepkať
v jeho teplom slnku budem sa ligotať
kým ho uvidíme znova
vo svete bez konca
v jeho ľahkom vetre budem šepkať
v jeho teplom slnku budem sa ligotať
a vždy si spomeniem
vo svete bez konca
že ide ďalej
že ide ďalej
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.