^D,^A,^Emi,^A Z vône ^Dslov, z doty^Akov, strácaš sa ^Emipomaly ako ^Adym. Aj keď ^Dhrám mnoho ^Adrám, k tým, čo ^Emiti klamali nepa^Atrím. R: Priznávam sa ^Dsám, ^A že som nebol vždy ten ^Emizlý. ^G Priznávam to ^Drád, ^A že znova dýcham ^Emislobodný. ^G Z tvojich ^Dsnov, s polno^Acou, strácam sa ^Emipomaly, zmier sa s ^Atým. V sieti ^Dlží chyte^Aný, k tým, čo ťa ^Emispoznali nepa^Atrím. R: Priznávam sa ^Dsám, ^A že som nebol vždy ten ^Emizlý. ^G A priznávam to ^Drád, ^G že znova dýcham ^Emislobodný. ^{G A}Čo je dosť, to je dosť, a ja už ^Hmimám toho vážne dosť, ^Gnetúžim byť len tvoj večný ^Dhosť. ^AČo je dosť, to je dosť, no ja už ^Hmimám toho vážne dosť, za nami ^Gpálim most, a radšej skladám ^Achvost. R: Priznávam sa ^Dsám, ^A že som nebol vždy ten ^Emizlý. ^G A priznávam to ^Drád, ^G že znova dýcham ^Emislobodný. ^G