Začína sa úplne obyčajný deň Ja nemám za čo si kúpiť to čo chcem Asi míňam veľmi rýchlo, lebo prachy sú fuč už mám iba od prázdneho bytu kľúč… Točí sa mi hlava a ja neviem čo bolo včera asi je vo mne vírus alebo veľká čierna diera Registrujem ako moja kradmá ruka leze mi do vrecka a z vnútra vyťahuje jointa Vravel som si nie ešte chvíľu som sa zdráhal, ale na koniec som zlyhal a ponuku som prial a tak ako vždy v kľude dýcham a chladím si svoju myseľ aj keď viem, že moje myšlienky o chvíľu nebudú mať zmysel To nič, znova si poviem dnes je to naposledy, len kým vyriešim si problémy len nech mi hlava baví do vtedy Ako naposledy prvý nápad som vybavil Keď posledným šľukom som jointa dorazil Neviem koľko ich bolo viem len, že som bol KO Pamätám si iba jeden skvelý nápad: Chcel som vojsť do banky a zrevať to je prepad…. Veď aj keď Jánošík bohatým bral a chudým dával aj on sám si pri sebe nejaké tie drobné nechal Po tejto myšlienke som ani trochu neváhal a namiesto zábran som stratégiu vytváral Vďačný za nápad bežím rýchlo domov Doma som sa vyzbrojil ako ukrajinský kovboj Dva nože, reťaze o bože, úplne mi vypadlo, že pred bankou sú stráže Chcem vojsť nenápadne do banky no strašné neviem sa prestať smiať všetko mi pripadá tak smiešne ja nemôžem uveriť, že myslím to vážne náhle som dostal záchvat zúrivosti prečo opäť ja musím byť stredobodom pozornosti Vkročím do banky, ochranka čumela na mňa Vedel som, že v tej chvíli končí sa každá sranda Zrazu čierna postava vynorí sa zo tmy Niečo dlhé drží v ruke a zrak na mňa zaostrí, padli výstreli a ja som padol k zemi Bol som ranený ale ešte stále živý v tej chvíli banku prepadol niekto iný sa obrátil, zo mňa sa stala obeť, ja som musel vymýšlať stratégiu opäť Jeden z baretov ležal na zemi mŕtvi, požičal som si od neho zbraň a do nej guľky Plazím sa do rohu miestnosti, zatiaľ čo v mojej hlave ma napadajú hlúposti Chlapi, zakričal všetci hlavy dole a hneď na to pobozkal guľku z mojej zbrane