^GMám jeden ^Emistarý klobúk, v ^Amiktorom si ^D7vietor hudie, ^Gten, kto ho ^Emimá na hlave, ^Amiten na nič ^D7nezabudne, ^Emiani na prázdne ^Hmiulice, ^Amina ktorých pla^D7káva lístie, ^Emiani na prázdne ^Hmistanice, ^Aminakoniec - je ^D7to to isté. ®: ^GZáhrada st^Emiratená, ^Amiprelietavá ^Ddáma Šťaste^Gna. ^Emi Mám jeden stary klobúk, v ktorom svieti zopár dier, tmou nimi vlieta snový môj kŕdeľ myšlienkový, ako na prázdne ulice zosadá povetrím lístie, ako na prázdne stanice, nakoniec - je to to isté. ®: Mám jeden starý klobúk, kráčať v ňom nepatrí sa, len keď nik nevidí ma, snívam pod ním sám doma, vtedy aj prázdne stanice roztrbliece zlaté lístie, vtedy aj prázdne ulice ... nakoniec - je to to isté. ®: Mám jeden starý klobúk, v ktorom si vietor hudie, ten, kto ho má na hlave, ten na nič nezabudne, ja pamätám si ulice,po ktorých sme šli my dvaja. ty, pamätáš tie stanice? Nakoniec - vyhnaní z raja. ®: ^GZáhrada st^Emiratená, ^Amiprelietavá ^Ddáma Šťaste^Gna,^{Emi Ami}prelietavá ^H7dáma ^G... ^{Emi, Ami, D7, G}