utŕhal mi ružu on skutočnú vidinu v sebe zahnať ma vysilenú zlákať na hru skazenú a dobre ráno prajem keď psy do seba hryzú a dobrý večer kážem ak si rany lížu a každý ten hmyz každú noc i túto dookola viažu myšlienky na bezmocnosť a v tejto krásnej hoc polohe tak smutnej pokušeniu hlavy mútnej čo trápenia stíha noc a spáva iba keď sa tie psy boja v tej šedej izbe nepokoja v tej mojej záhrade kde utrhol mi ružu v tej mojej záhrade Čo stratila tu sviežu vôňu zakázanú vravy utekajúc svetom ľudí neposvätná nestrážená myšlienka čo v hlave prúdi v hrudi srdce márne blúdi zastrašená nedohľadným zrakom zaslepeným strachom žena pri trhaní prichytila sama seba nevediac či to chcela cez biele jej šaty nepripustiť iného ako majetok ju stráži a inému hnáty zlámať on ten prekliaty utrhnutú ružu cez biele mi šaty nepripustiť iného ako majetok ma stráži a inému hnáty zlámať on ten prekliaty utrhnutú ružu