Ešte mám ten lístok, na ktorý si mi napísala písmom takým drobučkým akoby si ho šepkala, že len tí, ktorých máme skutočne radi, nám môžu dokázať, že láska nieje večná. Je to zvláštne, stretnúť ťa dnes, keď sa neoholený prechádzam medzi starými domami, ktoré na nás hľadia cez svoje slepé okná. Je to zvláštne, že sa s tebou opäť rozprávam, i keď miesto vecí, ktoré by sme chceli a mali povedať, prekĺzneme vedľa seba po mostíku zbytočných slov. Je to zvláštne, prekročiť svoj tieň, všetky tie rozochvelé vyznania písané do snehu, sladké ranné malátnosti... Akosi zádumčivo sme otupeli.
Je to zvláštne, že sa už nikdy nespýtaš
prečo a s kým
prečo a s kým
v záhrade spím
Usmej sa na mňa
Usmej sa na mňa keď odchádzam
Iba sťahovaví vtáci sa vracajú. Iba stromy majú dosť času, aby mohli žiť v spomienkach. Usmej sa na mňa, odchádzam.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.