Vždy keď zvýšiš hlas vidím zelenšie lúky
vždy keď sa utekáš skryť pastviny
vždy keď panikárime načrtnem rôzne možnosti
kedykoľvek keď sme v rutine, táto vzdialená ušľachtilosť
moja tendencia chcieť skoncovať s pocitmi je prirodzená
moje naliehanie snívať o jemnejších miestach je pochopiteľná, ale ja viem
že jediná cesta von je cez
tým rýchlejšie sme v lepšom
že jediná cesta von je napokon cez
jediná cesta von je cez
tým rýchlejšie sme v lepšom
že jediná cesta von je napokon cez
vždy keď som zmätená myslím si že musí byť ľahšia cesta
vždy keď naše rohy sú zamknuté hádžem uterákom
vždy keď sme v rozpakoch utekáme od ťažkostí
vždy keď sa dostaneme do patu, posledné bortenie
moja tendencia chcieť ukryť pocity je ľahšia
naliehavosť predstaviť si iné miesto, kam by sme šli s potešením ale viem
že jediná cesta von je cez
tým rýchlejšie sme v lepšom
že jediná cesta von je napokon cez
jediná cesta von je cez
tým rýchlejšie sme v lepšom
že jediná cesta von je napokon cez
mohli by sme odkráčať a schovať hlavy do piesku
mohli by sme to nazvať koniec len aby sme začali odznova, s niekým iným
vždy keď sa zasekneme v boji som na dne keď odpočítavam ten deň
vždy keď snívam o rýchlej náprave som utíšená
teraz viem že je to ťažké ak pôjdeme cez a nech som prekliata ak nie, nejestvuje žiadna rýchla cesta nápravy
čo kedysi bolo liečením na to ticho už zabudlo
moja tendencia chcieť spustiť pocity je teraz neprirodzená
urgencia chcieť ti dať čo chcem je väčšina pocitov dobrých a viem
že jediná cesta von je cez
tým rýchlejšie sme v lepšom
že jediná cesta von je napokon cez
jediná cesta von je cez
tým rýchlejšie sme v lepšom
že jediná cesta von je napokon cez
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.