V izbe je chladno a ticho
Odhodím svoj plášť kamkoľvek chce padnúť
A márne dúfam, že ma zachráni
odkazovač
Trasiem sa, zapínam kúrenie
Opäť ju vidím v svojich myšlienkach
s úsmevom na perách,
ktorý ju robí takou neodolateľnou
Pýtam sa sám seba, kto je teraz s ňou,
urobí jej kávu, no zabudne na mlieko
odnesie riad do kuchyne
a myslí na to, že ona je tá najkrajšia
Zapnem si starý film
„Vzbura na lodi Bounty”
Aký je život jednoduchý,
ak sa voláš Marlon Brando
Neviem, kto je teraz v jej náručí
a bozkáva strach z jej očí,
kto sa stráca v jej labyrintoch
a vždy príde na to, že ona je tá najkrajšia
Och, počúvam rád,
že čas nakoniec zahojí všetky rany
A budem ľutovať,
že každého obťažujem mojou sebaľútosťou
Čítam si jej list ešte posledný krát
a nemôžem nič, než akceptovať jej slová
pri ktorých opäť túžim
počuť jej hlas
Chcel by som vedieť, kto teraz u nej spí
a vyháňa v noci pavúky z jej izby,
kladie ruku na jej telo
a nežne jej hovorí, že je tá najkrajšia
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.