do polí kde sa zem dotýka z nebom krajinou zošitou šípkovým stehom tam kde vietor líha si v obylí posielam tebe pieseň môj milý že som aká tá zem vedľa neba na veky s tebou aj keď bez teba ak je nám súdené, že nás smrť rozdelí tak ako voda riek zem na dvaha brehy pravdu vie len boh a my dvaja to čo nás delí, že nás spája ked sa deň ukladá k dunajským brehom spievam ti milý môj labutím spevom v šepote topoľov, v šumení líp nesie sa hlas môj len raz ešte príď len kým mi dážď slzu neumyje poviem ti ako tu smutno mi je bolo nám súdené, že nás smrť rozdelí tak ako voda riek zem na dvaha brehy pravdu vie len boh a my dvaja to čo nás delí navždy spája