Mamičke z lásky pobozkám vlásky,
spočítam vrásky, rukou pohladím jej tvár.
Tej krehkej žene dnes v mojom mene
cez túto pieseň smutnú jak jeseň poklonu skladám.
Izbičku malú pre svoju mamu, slabú či zdravú,
vždy pripravenú mám.
Už nikdy mama nebudeš sama a druhá strana
viac neublíži nám.
Stojí tu tvoj prvý syn,
spieva a z očí slzy mu padajú.
Dávno tak neštípal dym,
slová a roky vrátiť sa nedajú.
Raz jedna mama zostala sama,
dvoch synov mala, dobre sa o nich starala.
Dala im seba aj modré z neba
na krajec chleba viac sama nemala.
Izbičku malú pre svoju mamu, slabú či zdravú,
vždy pripravenú mám.
Už nikdy mama nebudeš sama a druhá strana
viac neublíži nám.
Stojí tu tvoj prvý syn,
spieva a z očí slzy mu padajú.
Dávno tak neštípal dym,
slová a roky vrátiť sa nedajú.
Stojí tu tvoj prvý syn,
spieva a z očí slzy mu padajú.
Dávno tak neštípal dym,
slová a roky vrátiť sa nedajú.
Stojí tu tvoj prvý syn,
spieva a z očí slzy mu padajú.
Dávno tak neštípal dym,
slová a roky vrátiť sa nedajú.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.