Otváram oči dokorán
svet nevnímam,
obrazy snov prezerám.
Predo mnou stojí nový deň
čakám.
Na chvíle čo prežijem,
len hrozný sen
sa im trochu podobá.
Preklínam tú noc čo ma
trestá.
PR:
Sa priznávam,
nenachádzam.
čo bolo včera
mi nenapadá.
R:
Hľadia mi z očí
tváre môjho večera.
Väzní ma pocit,
čo mi z duše vyviera.
Komu patria ruky
ktoré odniesli ma spať?
Pátram...
Čo sa stalo?
Odpoveď nemám.
Škodia mi moje večery.
Kto mi uverí?
Tento štýl už ponechávam.
Túžim denne spoznávať
viac krás.
Odkladám tu tvár života,
čo ma namotá,
aby som sa všetkého vzdal.
Nie som šťastný cítim sa byť
sám.
PR.
R:
Odpoveď nemám, odpoveď nemám, odpoveď nemám, odpoveď nemám.
R:
Odpoveď nemám, odpoveď nemám, odpoveď nemám, odpoveď nemám.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.