Už zase hľadíš ako vták? Nahoď úsmev, zostaň stáť. Ten živý zázrak celkom náhodou, z náladou, rozpráva, ako sa má, a čo robieva, keď je sám. ^Ver.1: Beriem nožík, beriem niť, a rozvalím sa na chodník, tie známe ksichty čo sú nadomnou, celkom náhodou, spoznávam. Vraj ako sa mám? A čo robievam? Jeeeee, dostavil sa náhle strach... ^Ref.: ...jo jo ja už, asi, musím ísť, nechajte ma odísť, please. Ukážem vám cestu, ktorá vedie preč. Na vlnách si pláva tmou, obklopený krásou snov, čas a priestor hľadí do diaľky a mieri k nám. Hľadí a mieri k nám. Hľadí a mieri k nám. Hľadí a mieri k nám. ^Ver.2: Ramená vztýčil ako drak, a zámok si pripne na zobák, a známym gestom krúži nad hlavou, spolu s náladou, mi rozpráva, ako sa má, a čo robieva. Jeeeee, dostavil sa náhle strach... ^Ref. Chlapík mlčí, ja si spím. Tu sa zo sna prebudím, ten živý zázrak stojí nado mnou, a rozpráva, si len tak rozpráva.