DmiKde ona nocuje, sladučká, presladká,
Ftam ona nocuje, Gkde vôňa ju hladká,
Dmikde senko sa sení, kde Fvánky vánGkujú,
Bbjej ruky znavené ú]C]navu nečujú...
DmiTam ona nocuje, kde ťažké neťaží,
kde Fchmáry jak líšky po Ghorách líškujú,
kde DmiLuna sa luní v strieFbristej záGpraži,
kde Bbzore sa zoria, so Cslnkom fígľujú.
On ku nej chodieva na troch koňoch vraných
a ona ho čaká, vrúcne túži za ním.
On celú noc stojí, koníky tam pojí
a na svite letí pod mraky ku svojim...
Pod mraky mrákavy, bukové lístočky,
vracia sa, navracia od svej frajerôčky,
ona v okne stojí, rúčky zalamuje
- on pod vrchy ženie napojené kone...
EmiOna v okne stojí, prežalostne plače
- Gon kone napojil, Aneobzrie sa viacej,
Emiona ešte v žiali Gna nôcku spoAmína
a Cjeho už teší zbojDnícka bučina.
Bučina, bučina, zbojnícka ľúbosti,
tu sme sa zrodili - tu necháme kosti,
keby sme noc každú do dolín chodili,
dievky navšívili, kone napojili
- Emity si otec, matka, miGlenka, roAdina
- Cty si aj smrť naša, zbojDnícka bučina, Emihej!
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.