Každý z nás si stále vraví kde sú tie časy a dobré mravy? Keď človek mal rád a nielen seba nemohol dopustiť ani na priateľa. Neboli bitky, neboli zvady, spoločne sa žilo na jednej zemi. Biely aj čierny, veľkí aj malí, spolu žiť dokázali. R: Kamže to tento dnešný svet speje? Ľudia chcú žiť no nejak to nejde. Život je krásny a preto drtí, keď každý vraví o smrti. To bolo včera nie sú reči, teraz tu platia zákony smrti. Otec bije syna, brat vraždí brata, občianska vojna je vec prekliata. Niekto chce prachy a preto vraždí, sláva, moc, bohatstvo o tom sní každý. Ten kto ma veľa, ešte si berie až ťa z kože zoderie! R: Kamže to tento dnešný svet speje? Ľudia chcú žiť no nejak to nejde. Život je krásny a preto drtí, keď každý vraví o smrti. R: Kamže to tento dnešný svet speje? Ľudia chcú žiť no nejak to nejde. Život je krásny a preto drtí, keď každý vraví o smrti. Jadrové vojny, jadrové zbrane nikto si nechce vziať vinu za ne. Nenávisť, hnev, vraždy a zlosť, kedy už chcete toho mať dosť. Deti bez rúk a duše v tele, toto majú byť nádeje zeme? Nechceme lásku, strácame čnosti, aj to je vízia budúcnosti. R: Kamže to tento dnešný svet speje? Ľudia chcú žiť no nejak to nejde. Život je krásny a preto drtí, keď každý vraví o smrti. R: Kamže to tento dnešný svet speje? Ľudia chcú žiť no nejak to nejde. Život je krásny a preto drtí, keď každý vraví o smrti.