Každý deň tu na zemi slnko nesvieti Občas ho aj zakryje dáky mrak Zdá sa, že sa ponárame do smetí Stačí odhodiť jeden špak Je to vážne Máme vôkol celý kopec znamení Kto však pohne tou priveľkou horou trápení? Priveľa klúčov Priveľa prázdnych slov Priveľa bázne, priveľa omylov Priveľa plotov je tu dneska vidieť stáť Priveľa vízii si netreba na tento svet vôbec brať Niekedy sa slnko opäť zjaví Keď ho práve vôbec nečakáš A celá ulica prenádherne žiari A Ty ňou kráčaš a letíš a dúfaš Je Ti krásne, zdá sa, že si našiel kľúče od dverí A teraz hľadáš toho, komu sa s tým zdôveríš... Priveľa krásy, priveľa vzácnych snov Priveľa básní, priveľa príbehov Priveľa piesní ešte musíš zaspievať, Že napriek všetkému si na tento svet prišiel rád... A keď vzduchom letí voňavé lístie Zrazu to máš už v sebe viac než isté Že je tu niekto, kto Ťa vždy chránil, Aj keď si zatváral pred ním brány Hore hlavu, život je krásny Nenechaj si túto pravdu nikdy vziať... Keď si čistý, túžiš po hriechu A keď hrešíš, zas sa čistým túžiš stať Keď si nízko, túžiš po výške A keď si hore, zatúžiš po údolí Stačí nájsť tú správnu mieru A zrazu zistíš, že Ťa už nič nebolí